MUDr. Adriana Ilavská: Želáme si, aby pacienti s cukrovkou s nami spolupracovali čo najviac

Cukrovka je ochorenie, ktoré postihuje pacienta od hlavy po päty a dokáže prevrátiť jeho život aj život ľudí okolo neho naruby. Podľa najnovších odhadov lekárov sa dnes cukrovka týka 7% ľudí na Slovensku. V blízkej budúcnosti to pravdepodobne bude už 10 %. 

Cukrovka u väčšiny pacientov začína nenápadne. Jej zárodky a neskôr nameraný zvýšený cukor v krvi nemusia znamenať aj niekoľko rokov takmer žiadne ťažkosti a komplikácie. V tomto prípade ide zväčša o diagnózu cukrovky 2. typu. Mať cukrovku však znamená, že pacient bude žiť celý život s chronických ochorením. Ak ho podceníte, nebudete užívať zodpovedne predpísanú liečbu a zásadne neupravíte svoj životný štýl, s pribúdajúcim vekom prídu s vysokou pravdepodobnosťou ďalšie komplikácie ako srdcový infarkt, mozgová príhoda, porucha funkcie obličiek, postihnutie očí, niekedy aj s rizikom slepoty. Hrozí aj postihnutie nervových vlákien a cievneho zásobenia na dolných končatinách, či tzv. diabetická noha s rizikom chirurgického ošetrovania a niekedy aj amputácie. A v týchto stavoch už ide vyslovene o hazard so zdravím a životom.  

Cukrovka je ochorenie viacerých typov. Najčastejšie 1. a 2. typu. Diabetes 2. typu predstavuje 90 % všetkých prípadov cukrovky. Zvyšných zhruba 8-10 % tvoria pacienti, u ktorých sa vyvinie autoimunitné ochorenie a sú doslova závislí na podávaní inzulínu. Vtedy hovoríme o diabete 1. typu.

„Príčiny vzniku diabetu 1. typu nie sú stále úplne jasné. Ide o autoimunitné ochorenie, kedy organizmus začne z nejakých dôvodov deštruovať svoje bunky v podžalúdkovej žľaze, ktoré vytvárajú inzulín. To spôsobuje zvýšenú hladinu krvného cukru so všetkými ďalšími následkami. A práve zvýšená hladina cukru je jediná charakteristika, ktorú majú cukrovka 1. aj 2. typu spoločnú,“ vysvetľuje MUDr. Adriana Ilavská, popredná slovenská odborníčka na diabetes.  

Keď to bez inzulínu nejde

Typickým rozdielom medzi cukrovkou 1. a 2. typu sú jej príznaky – hlavne ich včasnosť a intenzita prejavu. Ide najmä o zvýšené smädenie, častejšie močenie a chudnutie. Zatiaľ čo v druhom prípade ich dlho necítiť, v tom prvom sa prehliadnuť nedajú. Diabetici 1. typu majú absolútny nedostatok inzulínu, jedinou možnou liečbou je im inzulín podať. Keď sa toto ochorenie diagnostikuje po prvýkrát, pacienti prichádzajú nezriedka už vo vážnom stave. V značnej časti prípadov ide o malé deti či mladých ľudí. 

Rodičia by mali spozornieť, keď je dieťa výrazne slabé, spavé, sťažuje sa na častý smäd a veľa močí. To sú typické znaky nastupujúceho problému. „Aj pri cukrovke 1. typu je však rýchlosť prejavenia sa príznakov rôzna. Čím je dieťa menšie, tým je nástup akútnejší. Rodičia a lekári sa nestačia ani spamätať a už je diagnóza na svete. Na druhej strane, u dospelých ľudí sa môže nástup tohto autoimunitného ochorenia rozvinúť pozvoľnejšie,“ hovorí MUDr. Ilavská a dodáva, že v porovnaní s diabetom 2. typu, pri ktorom patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku životný štýl, rodinná anamnéza alebo výskyt tohto typu cukrovky v rodine, nezdravá strava a slabá fyzická aktivita, cukrovka 1. typu prichádza bez zjavných príčin. Môže ju dostať ktokoľvek, aj keď sa v jeho rodine dovtedy cukrovka nevyskytla. 

Udržiavaniu správnej hladiny cukru je treba prispôsobiť všetko

Cukrovka je fyzicky, psychicky aj ekonomicky veľmi náročné ochorenie. Jej príchod so sebou prináša revolúciu do života celej rodiny. Cieľom liečby je udržať hladinu cukru vo vyhovujúcom rozmedzí, aby sa predchádzalo závažným stavom.

Diabetici si musia všímať a pravidelne vyhodnocovať nespočetne veľa vecí – čo a kedy zjedli, čo práve robia, akú majú fyzickú alebo psychickú aktivitu, ako prežívajú stres, ženy dokonca musia sledovať štádium menštruačného cyklu. A samozrejme, pravidelne si musia merať hladinu krvného cukru – glykémiu. Tieto všetky fakty musia brať pacienti do úvahy a podľa toho si dávkovať inzulín. Ak by tak neurobili, hrozia im bezprostredne akútne a chronické komplikácie. 

„O cukrovke existuje prvý písomný záznam už spred 3500 rokov. Historicky to bola smrteľná choroba, na ktorú pacient do roka – až dvoch zomrel. Liečiť ju cielene vieme niečo cez 100 rokov – od roku 1921, kedy bol objavený inzulín. Čo sa týka typov inzulínov, dlhodobo sme na popredných miestach v ich širokej dostupnosti. Dnes máme na Slovensku všetky typy najmodernejších inzulínov. Sme na jednej úrovni s najvyspelejšími krajinami. Aktuálne popri sledovaní vývoja na poli liekov už sledujeme aj vývoj na poli technológií, ktoré zaznamenávajú veľký pokrok,“ približuje zástupkyňa Slovenskej diabetologickej spoločnosti. 

Pomáhajú technológie – svoj stav však majú hlavne v svojich rukách pacienti

Liečba diabetu 1. typu už dnes spočíva nielen v samotnom podávaní inzulínu a meraní hladiny krvného cukru glukomerom, ale aj senzorových technológiách. Tie dokážu sledovať hladinu cukru v krvi prakticky kontinuálne. A ak sú kompatibilné s inzulínovou pumpou, vedia podľa toho nastaviť dávkovanie samotnou pumpou – okrem hladiny cukru aj v závislosti od aktivity pacienta a príjmu stravy. Pacient má tak po celý čas istotu, že keď bude s technológiou zodpovedne spolupracovať, hladina jeho cukru bude udržiavaná vo vyhovujúcom rozmedzí. Diabetologička Adriana Ilavská vysvetľuje: „Týmito modernými technológiami sa dá pripodobniť čo najviac normálnemu fyziologickému uvoľňovaniu inzulínu z pankreasu podľa jeho aktuálnych potrieb. Pacient tak môže napokon venovať menej pozornosti cukrovke.“ 

Aj napriek najlepšej liečbe a najmodernejším technológiám však prognóza diabetika podľa odborníkov závisí v prvom rade od vlastného prístupu k svojmu ochoreniu. Kľúčové je, ako sa samotný pacient stará o svoje ochorenie a ako pri tom spolupracuje so svojím lekárom. Ak panuje dôvera a zodpovednosť, diabetik dokáže žiť život bez chronických ochorení, ktoré sú pri cukrovke tým najväčším „strašiakom“. 

„Chceme, aby bol každý pacient s cukrovkou dobre kompenzovaný – to je nádej na rozvoj čo najmenej komplikácií. Snažíme sa robiť všetko pre to, aby sme to dosiahli. Naším cieľom je pri tom spolupracujúci a edukovaný pacient, ktorý je ochotný prispôsobiť ochoreniu svoj životný štýl a využíva možnosti, ktoré prináša moderná medicína,“ uzatvára MUDr. Adriana Ilavská.